Mototrip 2025 - RUMUNSKO
Deň 1: Nitrica – Sátoraljaújhely
Ráno vyrážame z Nitrice. Počasie nič moc – obloha sivá, vzduch studený, ale zatiaľ aspoň neprší. Balíme sa, naštartujeme motorky a ideme smer Zvolen – Lučenec – Tornaľa. Cesta sa postupne preklopí do Slovenského krasu, a aj keď tadeto idem už možno stýkrát, nikdy ma to neomrzí. Tie kopce, farby a zákruty majú niečo do seba.
Ako vždy, Jablonovské sedlo nesklame – tá prvá panoráma, keď sa pred nami otvorí celá dolina, je stále jedna z najkrajších vecí na Slovensku. O pár kilometrov ďalej sa ukáže aj pôsobivý pohľad na Zádielsku dolinu a v tej chvíli si človek uvedomí, prečo sa oplatí jazdiť na motorke.
Pred Moldavou nad Bodvou tradične zastavujeme na obed v reštaurácii Orgován – a ako vždy, jedlo je perfektné. Po obede pokračujeme cez Čaňu, prechádzame menšími cestami a o chvíľu už prekračujeme hranice do Maďarska.
Našou prvou zastávkou je majestátny hrad Füzér – stojí vysoko na kopci na sopečnom brale a patrí k najstarším hradom v Maďarsku. Je krásne zrekonštruovaný, ponúka historické expozície a hlavne neskutočné výhľady na Zemplínske vrchy a okolité dediny. Je to presne ten typ miesta, kde sa človek cíti malý oproti krajine, ale zároveň slobodný.
Po prehliadke pokračujeme po vedľajších cestách až do nášho cieľa dnešného dňa – Sátoraljaújhely. Ubytovanie som rezervoval asi hodinu pred príchodom, takže nie je úplne jasné, čo čakať. Keď ho však konečne nájdeme, neviem posúdiť, či je to penzión, alebo polepšovňa. Ale jedno je isté – spíme tu.
Rýchlo sa ubytujeme, prehodíme suché veci a vyrážame do centra na večeru, aby sme zakončili deň v trochu civilizovanejšej atmosfére.
Ubytovanie: Szinyei Merse – 35 € (2 osoby / 1 noc)
Deň 2: Sátoraljaújhely – Oradea
Ráno vstávame a keďže sa nám nechce hneď štartovať v neistom počasí, vyrážame pešo do centra na kávu. Sledujeme oblohu a čakáme, kam sa bude počasie uberať, pretože v pláne máme navštíviť Most národnej jednoty. (v maďarčine Nemzeti Összetartozás Hídja) je symbolický most v Sátoraljaújhelyi, prepojený s priľahlým areálom peších lávok a výhľadov. Je venovaný myšlienke jednoty Maďarov po Trianonskej zmluve a je známy tým, že ide o jeden z najdlhších visutých lávkových mostov v Maďarsku, s krásnymi výhľadmi na kopce Zemplénu.
Keď sa vraciame späť k motorkám, padajú na nás prvé kvapky. Takže je rozhodnuté – dnes most nebude, ideme smerom na Rumunsko. Každých desať minút dážď silnie a silnie, až nakoniec nezvládame túto improvizovanú sprchu a rozhodneme sa zastaviť na najbližšej pumpe. Obliecť nepremoky je už nevyhnutnosť.
Na pumpe však nie sme jediní – pridáva sa k nám partia poľských motorkárov, ktorí rovnako bojujú s počasím. Prezlečieme sa všetci naraz, chvíľu sa aj zasmejeme na spoločnom osude a vyrážame ďalej. Leje až do Debrecínu.
Tu konečne dážď ustáva. Zhadzujeme nepremoky, nech nás trochu prefúkne a vysuší. Našťastie je leto a teplota príjemná – inak by to bola čistá tortúra.
V Debrecíne sa rozhodneme, že chceme prespať v Oradei, keďže sme tam ešte nikdy neboli. Rýchlo rezervujem ubytovanie a pokračujeme už za oveľa lepšieho počasia.
Po príchode na hotel odstavíme motorky a vyrážame spoznať mesto:
Piața Unirii (Námestie jednoty)
Srdce mesta, kde stojí množstvo prekrásnych budov v secesnom štýle. Farebné fasády, vežičky, arkády – celé námestie pôsobí ako živé múzeum architektúry.
Palatul Vulturul Negru (Palác Čierneho orla)
Ikonická secesná budova so sklenenou pasážou v tvare písmena Y. Je to najznámejší symbol Oradei – elegantná, historická a perfektne zrekonštruovaná.
Oradská pevnosť (Cetatea Oradea)
Mohutná renesančná pevnosť v tvare päťcípej hviezdy. Vstúpiš cez bránu a hneď cítiš atmosféru starých čias.
Moon Church (Biserica cu Lună)
Zaujímavý kostol s astronomickým mechanizmom, ktorý zobrazuje fázy Mesiaca – unikát, ktorý inde v Európe len tak nenájdeš.
Po príjemnej prechádzke a perfektnej večeri sa vraciame späť na hotel. Ako bonus si ešte ideme zaplávať do bazéna, nech po daždivom dni trochu zregenerujeme. A potom už len horúca sprcha a zaslúžený spánok po ďalšom dobrodružnom dni.
Ubytovanie: Silver Hotel – 55 € (2 osoby / 1 noc)
Deň 3 Oradea – Garda de Sus
Ráno pozrieme z okna a po všetkých tých daždivých dňoch konečne vidíme jasnú oblohu. To nás nakopne – dáme rýchle raňajky, kávu a vyrážame na cestu po trase E79. Dnešok má patriť jaskyniam a horským cestám, takže sa tešíme už od prvej minúty.
Prvou zastávkou je legendárna jaskyňa Pestera Ursilor – „Jaskyňa medveďov“. Objavená bola v roku 1975 a preslávila sa tým, že sa v nej našli stovky zachovaných kostier jaskynného medveďa, ktorý vyhynul pred viac ako 15 000 rokmi. Jaskyňa má bohatú kvapľovú výzdobu, obrovské siene a patrí medzi najkrajšie prírodné pamiatky Rumunska.
Cesta k nej je síce trochu rozbitá, ale pre motorku ako stvorená – len ten prach by mohli uberať na množstve. Zaplatíme symbolický vstup, odparkujeme a ideme dnu. A stojí to za to. Jaskyňa je obrovská, farebná, plná kvapľov a nádherná. Strávime tu dobrú chvíľu, a kým sa nadýchame čerstvého horského vzduchu, dáme si pri parkovisku rýchle občerstvenie.
Pokračujeme ďalej a za dedinou Ștei odbočujeme na cestu DN75, ktorá sa má tiahnuť naprieč pohorím Parcul Natural Apuseni. A že to je jazda! Samé zákruty, hory striedajú doliny, lesy prechádzajú do širokých otvorených planín. Realita presne splnila naše očakávania – cesta je prekrásna, miestami až rozprávková.
Dnešným druhým cieľom je ďalšia jaskyňa (keď je leto a vonku teplo, jaskyne sú ideálne útočisko). Tentoraz ide o Pestera Ghetarul de la Scărișoara.
Je to jedna z najznámejších jaskýň Rumunska, ukrývajúca obrovský podzemný ľadovec, ktorý má viac než 3 500 rokov. Nachádza sa v hĺbke približne 100 metrov a je jedným z najväčších podzemných ľadových útvarov v Európe. Vstup do jaskyne vedie strmým rebríkovým zostupom do obrovského kotla, kde človeka obklopí ľad a chlad aj počas horúceho leta.
Po prehliadke sa vraciame späť do dediny Gârda de Sus. Keďže nám jaskyne zobrali viac času, ako sme plánovali, začínam zháňať ubytovanie. Na Bookingu – nič. V dedine vychytané všetko. Obchádzame hotely, penzióny, pýtame sa… všade plno.
Až nakoniec nachádzame niečo, čo vyzerá ako výber z katalógu netradičných ubytovaní – La Căsuțe în Apuseni. A presne tak to aj je – malé sudy prerobené na izby. Nikdy sme nespali v sudoch, tak prečo nie? Majiteľka nás víta domácou pálenkou. Ja ani nezaváham, hodím to do seba ako nič.
Po chvíli sa vyberieme do centra dedinky a nachádzame reštauráciu Restaurant Danciu – bez preháňania najlepšia reštaurácia celého výletu. Perfektné jedlo, veľké porcie, domáca atmosféra.
Plní dojmov a jedla sa vraciame späť do našich „sudov“. V noci prichádza búrka ako z filmu – blesky, hromy a vietor lomcujúci horami. Elektrina vypadne, ale ten pocit dobrodružstva tomu dodá len väčšie čaro. Ležíme, počúvame dážď a hovoríme si – presne pre toto sa to oplatí.
Ubytovanie: Hotel La Casute in Apuseni – 50 € (2 osoby / 1 noc)
Deň 4 Garda de Sus – Sighisoara
Ráno vstávame po nočnej búrke do sviežeho, čistého vzduchu. Vrúšok od dažďa akoby zmizol a hory pôsobia ešte pokojnejšie. Idem skontrolovať motorky, či plachty držali a stroje nezmokli — našťastie všetko je presne tak, ako má byť.
Na raňajky sa vraciame do tej istej reštaurácie, kde sme jedli aj večer. Keď prinesú menu, Katka bez váhania hlási mäsový tanier. Ja chvíľu premýšľam nad omeletou či hamandexom, ale potom mi dôjde, že z pár vajíčok sa určite nenajem… a pridávam sa k nej.
Keď nám čašníčka donesie raňajky, sánka padá obom naraz. Tanier preplnený klobásami, slaninou, salámami, podbradkom a kopou pečiva. Hneď vieme, že to bude nielen raňajky, ale aj dnešná večera. Ani to nedokážeme všetko zjesť.
Vraciame sa k ubytovaniu, balíme motorky a pokračujeme ďalej. Tešíme sa, že opäť ideme po krásnej trase DN75 – za ďalšími výhľadmi, zákrutami a horskými scenériami. Prvých zhruba 100 km je presne to, prečo sme prišli: široké doliny, prudké stúpania, rieky, mosty, serpentíny a výhľady, ktoré by človek najradšej zastavil pri každej druhej zákrute.
Prichádzame do oblasti Cheile Turzii, jedného z najznámejších kaňonov v Rumunsku. Ide o 2,9 km dlhú vápencovú tiesňavu, kde skalné steny stúpajú až do výšky 300 metrov. Je to raj pre turistov, lezcov aj fotografov.
Dáme si prestávku na kávu a vodu, chvíľu sa kocháme pohľadom na úzku tiesňavu a vysoké skalné bloky, čo sa týčia nad okolím.
Potom pokračujeme smer Sighișoara — mesto, ktorého meno už samo o sebe znie ako legenda.
Sighișoara je považovaná za jedno z najkrajších stredovekých miest v Európe. Je to opevnené staré mesto s úzkymi uličkami, pastelovými domami a ikonickou Hodinovou vežou z 13. storočia. Najznámejším miestom je však dom, kde sa narodil Vlad Țepeș — postava, ktorá inšpirovala legendu o Draculovi. Celé mesto pôsobí, akoby sa čas zastavil pred stovkami rokov.
Po príchode sa ubytujeme v hoteli a vyrážame na večernú prechádzku po historickom centre. Keď stojíme pred Draculovým rodným domom, pripomenieme si, že pred pár rokmi sme tu už raz boli autom — a teraz sme sa sem vrátili po stovkách kilometrov na motorkách.
Sadneme si na drink na námestí, užívame si atmosféru stredovekého mesta pri západe slnka a po dlhom dni sa vraciame späť do hotela. Zajtra pokračujeme ďalej.
Ubytovanie: Hotel PrincesSophie – 57 € (2 osoby/noc)
Deň 5 Sighisoara – Sinaia
Ráno vstávame, otvoríme okno a víta nás slnečné a teplé ráno. To je presne ten moment, ktorý ti okamžite zlepší náladu. Dáme si rýchle raňajky, dopijeme posledné dúšky kávy a sadáme na motorky.
Po ceste DN13 smerujeme do malého mesta Rupea, kde tankujeme. O pár kilometrov ďalej robíme prvú zástavku — ideme si pozrieť hrad Cetatea Rupea.
Rupea patrí medzi najstaršie pevnosti v Transylvánii. Je postavená na čadičovom kopci a jej pôvod siaha až do rímskych čias. V stredoveku slúžila ako útočisko pre miestnych obyvateľov počas nájazdov. Zrekonštruovaná citadela má niekoľko úrovní, kamenné bašty a nádherné výhľady na okolitú krajinu, polia a vlnité kopce.
Po obhliadke pokračujeme ďalej. Po pár kilometroch sa konečne dostávame do zalesnenej oblasti, kde sú konečne zákruty a jazda začína byť opäť zábava. Napájame sa na obchvat Brašova, kde je už premávka citeľne hustejšia.
Dostávame sa do mestečka Râșnov, nad ktorým sa týči krásny hrad, ktorý chceme navštíviť. V tesnej blízkosti námestia nájdeme hotel, kde zaparkujeme. Aby sme mohli parkovať bez výčitiek, dáme si symbolicky zákusok, polievku a kávu.
Odtiaľ nás smerovky vedú k pozemnej lanovke Lift Cremaillere Cetatea Râșnov. Za pár eur sa necháme vyviezť hore. Výhľady sú perfektné — vidno pohoria, celé mesto aj časť Brašova.
No po príchode k hlavnej bráne hradu zisťujeme, že v posledných rokoch je často uzatvorený pre rekonštrukcie, čo je aj náš prípad. Smutní odchádzame späť k lanovke a k motorkám.
Râșnovská pevnosť bola postavená v 14. storočí ako obranná pevnosť proti tatárskym a osmanským vpádom. Je známa tým, že bola „neporaziteľná“ — dobyli ju iba raz. Hrad má pôsobivé kamenné hradby, strážne veže a výhľady na celé okolie.
Pokračujeme smer Bukurešť po ceste DN73A — nádherné horské prostredie, pevný asfalt, množstvo zákrut. Kým sa však dostaneme na hlavnú cestu DN1, všetko sa mení. DN1 je kompletne upchatá. Prebíjame sa dopredu viac ako hodinu a pol, kombináciou státia, pomalého posúvania a predbiehania kolón, no bez výrazného progresu.
Nakoniec to vzdávame. Otočíme plán a rozhodneme sa prespať v podhorskom mestečku Sinaia, ktoré mi pripomína náš Starý Smokovec — rovnaké kopce, rovnaký vzduch, rovnaká atmosféra horského turistického mestečka. A aj turistov je tu poriadne veľa.
Rýchlo nachádzam ubytovanie Hotel Smart, ktorý vyzerá naozaj skvele… až kým nezistíme, že musíme absolvovať online check-in, ktorý nám zožerie viac než hodinu života, vrátane niekoľkých telefonátov. Ale nakoniec to zvládneme.
Ubytujeme sa, prezlečieme a vyrážame na prechádzku mestom. Ceny sú tu oproti zvyšku Rumunska citeľne vyššie — ale predsa len, je to turistické centrum. Dáme si večeru, vychutnáme atmosféru a potom sa vraciame späť do hotela.
Ubytovanie: Hotel Smart – 56 €
Deň 6 Sinaja – Bukurešti
Ráno vstávame, pozrieme z okna – žiadny dážď, žiadna hmla, len slnečné ráno. Dáme si perfektné raňajky v hoteli, dopijeme kávu a vyrážame na náš prvý cieľ dňa: Castelul Peleș.
Peleș patrí medzi najkrajšie a najznámejšie zámky v Európe. Postavený bol koncom 19. storočia ako letná rezidencia rumunského kráľa Karola I. Ide o neorenesančný zámok obklopený horami Sinaie a pripomína rozprávkovú stavbu z alpských oblastí. Ozdobený drevom, vežičkami, freskami a krásnymi terasami – právom je pýchou Rumunska.
Keď prichádzame na miesto, zisťujeme, že vstupenky sa kupujú len cez automaty. A tie sú komplet vypredané na niekoľko dní dopredu. Keď vidíme, že pred vstupom stojí tridsaťmetrový rad, rýchlo si uvedomujeme, že to vlastne ani neľutujeme. Dáme si obhliadku zvonku, fotky sú aj tak krásne a vychutnáme si atmosféru zámku bez stresu.
Vraciame sa k motorkám a smerujeme na DN1, odkiaľ konečne odbočujeme na DN71 – a to je cesta presne podľa nášho gusta. Zákruty, horské prostredie, výhľady… až do momentu, keď nás v sedle chytí lejak. Zmokneme do nitky, ale pokračujeme ďalej. Zákruty sú nádherné, sem-tam dedinka, hory, lesy – klasické rumunské „endurance“.
Prichádzame do Târgoviște, kde si dávame krátku prestávku na kávu, no dlho sa nezdržujeme a pokračujeme ďalej. A potom prichádza tá časť dňa, ktorá nikoho neteší – cesta je čoraz nudnejšia. Roviny, hustá premávka, teplo a jasný pocit, že sa blížime k hlavnému mestu.
Na križovatke DN71 a DN7 zastavujeme na pumpe. Rezervujem ubytovanie, aby sme mali večer pokoj. Vchádzame do Bukurešti – a už po pár minútach jazdy je nám jasné, že miestne rýchlostné limity sú tu len tak „na okrasu“. Všetci jazdia tak, akoby ich život závisel od pravej nohy na plyne. Pridáme aj my, nech sme čo najskôr v hoteli.
Ubytujeme sa vo veľkom apartmánovom hoteli. Podmienka výberu bola jasná: práčka + balkón – aby sme mohli konečne vyprať a vysušiť všetky veci, ktoré už pamätajú nejeden dážď. Rýchlo vybaľujeme, spúšťame práčku, rozvešiavame veci všade, kde sa dá.
Potom ideme na nákup – ja hlavne pre pivo, Katka pre veľa ovocia. A keďže máme všetko, ostávame už len na hoteli.
Perieme, sušíme, vegetíme… a prvýkrát po dlhom čase máme večer, ktorý je konečne len o totálnom oddychu. Netflix hrá, v apartmáne je teplo a ticho a užívame si pocit, že dnes nemusíme riešiť vôbec nič. A ešte lepšie je vedomie, že zajtra aj pozajtra ostávame v Bukurešti – bez šoférovania, bez dažďa, len zaslúžený reset po stovkách kilometrov.
Ubytovanie: Monte Carlo Palace Suites – 173 € (2 osoby/ 3 noci)
Deň 7 a 8 Bukurešti
Prvý deň:
Konečne spíme, kým sa telo samo rozhodne zobudiť. Žiadny budík, žiadny stres. Po káve a rýchlych raňajkách vyrážame do mesta s plánom využiť celý deň naplno. A keďže sa chceme zdržať až do noci, aby sme videli aj nočnú Bukurešť, štartujeme v plnej sile.
Prvé kroky nás vedú do obrovského mestského parku Parcul Regele Mihai I.
Ide o najväčší park v Bukurešti, pôvodne známy ako Herăstrău Park. Je to zelené srdce mesta, s obrovským jazerom, promenádami, botanickými zákutiami, kaviarňami a množstvom lavičiek v tieni stromov. Mix mestského života a prírody — miesto, kde sa človek vie nadýchnuť a na chvíľu zabudnúť, že je v rušnom hlavnom meste.
Prechádzame sa parkom a v strede objavujeme Hard Rock Café Bukurešť. Zastavujeme sa na pivo a kávu — a úprimne, v tak veľkom Hard Rocku som ešte nebol. Atmosféra výborná, hudba duní, všetko presne tak, ako má byť.
Potom pokračujeme smerom k Arcul de Triumf.
Bukureštský Víťazný oblúk je postavený po vzore parížskeho Arc de Triomphe. Súčasná verzia pochádza z roku 1936 a bola postavená na počesť rumunskej účasti v 1. svetovej vojne a vzniku Veľkého Rumunska. Má 27 metrov a stojí presne tam, kde rumunské vojská kedysi pochodovali víťaznými oslavami.
Pri oblúku si kupujeme 48-hodinové lístky MHD v stánku priamo pri ceste. Vraj platia na všetko – o to lepšie.
Po fotkách a obhliadke sa snažíme nájsť vstup do metra. Bukureštské metro je oveľa väčšie a chaotickejšie, než sme čakali. Niektoré prestupy sú ako malé expedície. Sem-tam poblúdime, inokedy strávime v podzemí vyše hodiny… ale nakoniec sa úspešne dostávame tam, kde som chcel najviac: Palatul Parlamentului
Palác parlamentu je najťažšia a druhá najväčšia administratívna budova na svete (hneď po Pentagóne). Postavil ho Nicolae Ceaușescu ako „palác ľudu“, no jeho výstavba pohltila veľkú časť Bukurešti. Interiér je z mramoru, krištáľu a zlata. Zvonka pôsobí monumentálne a temne zároveň — ako pripomienka megalománie komunistickej éry.
Robíme pár fotiek, obídeme celý komplex a pokračujeme ďalej.
O pár ulíc ďalej sa nachádza Catedrala Națională a României.
Najväčší ortodoxný chrám v Rumunsku a jeden z najväčších v Európe. Monumentálna stavba postavená v posledných rokoch, symbol viery aj národnej identity. Interiér je zdobený ikonami, mozaikami a obrovským ikonostasom.
Trochu omylom sa pripletieme na omšu. Ale keď už sme tam, využijeme aspoň toalety — praktickosť nad romantikou.
Potom pokračujeme prechádzkou mestom. Beháme po obchodoch, baroch, reštauráciách, užívame si atmosféru veľkomesta. Staré mesto Lipscani sme si nechali na večer.
Historická štvrť Bukurešti. Úzke ulice, staré domy, bary, krčmy, podniky nalepené jeden na druhý. Je to epicentrum nočného života — chaos, zábava, hudba, vône z kuchýň a mix ľudí z celého sveta.
Na Googli nachádzame, že v tejto štvrti je metal pub – Private Hell. A tak je rozhodnuté. Zvyšok večera strávime pri dobrom pive, perfektnej hudbe a atmosfére, ktorá je ako vystrihnutá z rockového filmu.
A keď už máme Bukurešť zmapovanú aj v noci, ideme na metro, nájdeme správnu linku a vraciame sa späť na hotel.
Perfektný deň.
Druhý deň:
Nasledujúci deň spíme skoro až do obeda – konečne bez presúvania, bez budíkov, bez stresu. Po pomalej rannej káve a raňajkách si hovoríme, že dnes máme len jeden jediný cieľ: Therme București. Najväčší a najznámejší wellness komplex široko-ďaleko.
Keďže sa nachádza mimo Bukurešti, nájdeme si vhodný autobus, nasadneme a vyrážame. Cestou už v hlave cítime vôňu bazénov a predstavu teplej vody po všetkých tých stovkách kilometrov.
A keď dorazíme, otvára sa pred nami doslova tropický svet.
Therme București je najväčší wellness a relaxačný komplex v celej Európe, nachádzajúci sa len približne 10 minút od Bukurešti. Je postavený ako moderná tropická oáza, ktorá kombinuje termálnu vodu, botanickú záhradu a aquaparkový štýl pod jednou obrovskou strechou.
Podľa oficiálnych informácií ide o najväčšie relaxačno-zábavné centrum svojho druhu v Európe, otvorené 365 dní v roku, s tromi obrovskými zónami:
- Galaxy – rodinná zóna s 1,7 km dlhými toboganmi, bazénom s vlnami a atrakciami pre všetky vekové kategórie
- The Palm – tropická oáza určená pre dospelých, s bazénmi s minerálmi, lehátkami, palmami a pokojom
- Elysium – zóna pre luxusné wellness, s prémiovými saunami, masážami a relaxačnými procedúrami
Komplex je domovom najväčšej botanickej záhrady pod strechou v Rumunsku – s viac ako 800 000 rastlinami, 1 500 palmami a množstvom exotických druhov, čo mu dáva dojem, akoby si človek vstúpil do tropického raja ďaleko od Európy.
Voda do všetkých bazénov je čerpaná z hĺbky 3 000 metrov a udržiavaná pri príjemných 33 °C, takže je dokonalá na relax aj v horúcom lete, aj v zime.
Kombinácia termálnej vody, tropickej vegetácie, barov v bazénoch, saunových rituálov, svetelných efektov a moderného dizajnu robí z Therme miesto, kde človek za pár hodín úplne zabudne, že je stále v Rumunsku a nie niekde v Karibiku.
My si prechádzame jednotlivé zóny, skúšame bazény, wirpoo, lehátka pod palmami a keď sa konečne ponoríme do teplej vody, padne ten pocit, že presne toto sme potrebovali.
Je to dokonalý reset po desiatkach dní na cestách, po dažďoch, zime a nekonečných horských kilometroch.
Strávime tu veľkú časť dňa – striedame teplú vodu, bazény, bary, sauny, studené ochladzovacie tunely a znova vodu.
Únava z cestovania mizne jedno ponorenie za druhým.
Večer sa vraciame späť do hotela príjemne unavení, vyrelaxovaní a konečne s pocitom, že na chvíľu nemusíme nič riešiť.
Ubytovanie: Monte Carlo Palace Suites
Deň 9 Bukurešti – Sibiu
Ráno vstávam skôr ako Katka. Vonku je ešte chladno, ale čistý vzduch po rumunskej noci je príjemný. Idem skontrolovať motorky — naolejovať a dotiahnuť reťaze, či je všetko pripravené na jeden z najdôležitejších dní nášho tripu. Katka zatiaľ vstáva, dáme si raňajky, rýchlu kávu, pobalíme sa a vyrážame smer Transfăgărășan.
Keďže chceme stihnúť aj zastávku pri hrade Poenari, z Bukurešti rovno vchádzame na diaľnicu a valíme to až do mesta Curtea de Argeș. Odtiaľ už ide krásna cesta cez dedinky, kde je cítiť, že sa blížime k najslávnejšiemu horskému prechodu Rumunska. Stretávame neuveriteľné množstvo motorkárov, karavanov, bicyklistov aj turistov — jednoducho každý, kto má kolesá alebo nohy, smeruje hore.
Konečne sa dostávame pod Cetatea Poenari.
Poenari je „skutočný Draculov hrad“. Na rozdiel od turistického Bran Castle bol tento hrad naozaj jednou z pevností Vlada Tepeșa. Stojí vysoko na brale nad údolím rieky Argeș a vedie k nemu viac ako 1 400 schodov. Je to jednoduchá, ale autentická pevnosť, ktorá pôsobí surovo a historicky — žiadny Disneyland, ale skutočné stredoveké opevnenie.
Parkujeme pri ceste vedľa kempu, kupujeme lístky a vyrážame do kopca. Už pri prvých schodoch nás šokuje množstvo varovaní o medveďoch. Po bokoch chodníka je elektrické oplotenie a každých pár desiatok metrov reproduktory hrajú hudbu — ako odplašovač, aby medvede neblúdili na chodník.
Cestou obiehame ľudí, ktorí vyzerajú, akoby toto bol ich „Mount Everest“. Hore sa dostávame k jednoduchej, ale krásne spracovanej pevnosti. Samotný hrad je fajn, ale najkrajšie sú výhľady — doliny, hory, rieka, serpentíny.
Rýchlo zbehneme dole a pokračujeme ďalej po legendárnej ceste 7C. Po chvíľke jazdy popri jazere Lacul Vidraru premávka spomaľuje až stojí. A dôvod? Na ceste stojí medveď, ktorý žobre od ľudí jedlo.
Takmer každé auto pri ňom zastavuje, fotí ho, vyháňa deti z okien… pre nás motorkárov absolútne nevhodné miesto. Žiadna bariéra medzi nami a zvieraťom, žiadny únik. Tak ich rýchlo obiehame.
A to nie je všetko — po ceste to zažijeme ešte asi päťkrát. Ľudia hádžu medveďom jedlo, aj keď celé údolie je plné tabúľ zakazujúcich kŕmenie. Hlava ostáva stáť nad tým, akí vedia byť turisti nezodpovední.
Pokračujeme vyššie a vyššie. Výhľady sú krásne — hory, vodopády, serpentíny. A potom… zápcha. Ako vo veľkomeste.
Horko-ťažko zaparkujeme niekde medzi stánkami s občerstvením — toľko ich tu bolo, že som to naposledy zažil v Odesse na tržnici. Spomeniem si na časy, keď sme sem prišli pešo počas hrebeňovky Făgărașu — vtedy tu nebol ani človiečik, len ticho a majestátne hory.
Príroda je nádherná, výhľady fenomenálne, cesta legendárna… ale množstvo turistov vo mne zanecháva zmiešané pocity.
Zo slávnej cesty 7C odbočujeme na DN1, pumpu a rezervujem ubytovanie v meste Sibiu. Konečne prichádzame do penziónu. Keď vonku uvidím chladničku plnú piva, okamžite sa poteším a kupujem si dve, nech mám zásobu.
Rýchlo sa ubytujeme a vyrážame do mesta na večeru. Po takomto dni sa nám už nechce behať po pamiatkach, len si sadnúť, najesť sa a ísť spať.
Ubytovanie: La Rezidenta – 64 € (2 osoby / noc)
Deň 10 Sibiu – Targu Jiu
Ráno vstávame do príjemného, sviežeho dňa. Dáme si výborné raňajky v penzióne a popri jedle sa dohadujeme, kadiaľ pôjdeme ďalej. Pôvodný plán bol zastaviť sa v Alba Iulia, ale keďže sa nám už nechce trápiť po diaľnici, rozhodnutie padne jasne: Transalpina.
Kúsok diaľnice ešte pretrpíme, ale hneď ako môžeme, odbočujeme na cestu DJ143D. A to je úplná lahôdka — tridsaťkilometrový úsek, ktorý vedie cez malé dedinky, lúky, kopce a krásne otvorené výhľady. Je to presne tá motorkárska romantika, ktorú diaľnica nikdy nedá.
V dedinke Dobra sa konečne napájame na DN67C, legendárnu Transalpinu, známa aj ako Drumul Regelui („Kráľova cesta“), je najvyššia cestná komunikácia v Rumunsku. Dosahuje výšku 2 145 m n. m. v sedle Urdele. Je známa dlhými otvorenými výhľadmi, horskými lúkami, jemnými aj ostrými serpentínami a najmä tým, že pôsobí surovejšie a slobodnejšie než Transfăgărășan. Mnohí ju považujú za najkrajšiu motorkársku cestu Rumunska.
Cesta je parádna. Asfalt výborný, premávka omnoho slabšia ako na Transfăgărășane a krajina sa mení každým kilometrom.
Dostávame sa k Lacul de acumulare Tău, kde sa dá motorkou vyjsť priamo na hrádzu. Parkujeme, trochu sa prejdeme, nafotíme okolie a užívame si ten tichý horský pokoj.
Po chvíli sme späť v sedle a pokračujeme vyššie. Stromov postupne ubúda a nahrádzajú ich otvorené horské lúky a masívne výhľady, ktoré človeka nútia zastavovať každých pár minút. Na jednom takom mieste aj zastavíme — fotíme sa, kocháme sa krajinou… keď tu zrazu k nám pribehnú somáre.
Bez ostychu sa natlačia k motorkám tak blízko, že sa nevieme pohnúť. Ťaháme ich, skúšame odháňať, nič. Tak len čakáme a hovoríme si: „Prišiel, tak hádam aj odíde.“
A naozaj — po chvíli mu to docvakne a odkráča si svojou cestou, my sa zas môžeme pohnúť ďalej.
Stúpame vyššie až na úplný vrch. Parkujeme a znova fotíme — krajina je tu brutálne krásna. Úprimne sa zhodujeme, že Transalpina je ešte krajšia ako Transfagarașan. Menej ľudí, viac slobody.
Potom ešte míňame pár ďalších výhľadov, ale keďže už sa nám nechce zosadať, nechávame ich tentoraz len na oči a pokračujeme dole do mestečka Novaci, kde robíme krátku pauzu.
Rezervujem ubytovanie v meste Târgu Jiu a hneď vyrážame. Po príchode sa ubytujeme a už klasicky: večera → pivo → sprcha → spánok.
Ubytovanie: Hotel Goya Collection – 44 € (2 osoby / noc)
Deň 11 Targu Jiu – Orsova
Ráno si konečne pospíme až do deviatej. Žiadny zhon, žiadne naháňanie kilometrov — len pokojné ráno. Dáme si raňajky, výbornú kávu a v pomalom tempe sa balíme. Check‑out máme až o jedenástej, takže prvýkrát po dlhom čase nikto netlačí časom.
Keď vyrážame z mesta, napájame sa na cestu DN67D smerom na Baia de Aramă. Cesta je pokojná, premávka minimálna. Konečne vidíme vidiecke Rumunsko bez chaosu: lúky, polia, malé domčeky a kopce v pozadí. Jediné, čo nás zdržuje, sú cestári, ktorí vo veľkom menia asfalt — dlhé úseky vyfrézované, stroje pracujú naplno. A veru si hovoríme, že keby sa takto pracovalo aj u nás doma, Slovensko by bolo cestný raj.
Ale pre nás motorkárov je to príjemná zmena — môžeme sa konečne trochu povoziť po šotoline.
Za mestom sa konečne začínajú prvé zákruty a vchádzame do nádhernej oblasti Parcul National Domogled – Valea Cernei. Túto cestu som vybral len „od oka“, ale akoby som dopredu vedel, že to bude jedna z najkrajších oblastí celého tripu.
Perfektná cesta, hlboká dolina, rieka Cerna, kopce okolo, veľa turistických chodníkov. Krajina, ktorá vyzerá ako z filmu.
Zastavujeme pri jazere Lacul de acumulare Prisaca. Voda je pokojná, okolie tiché, fotíme si panorámu a užívame atmosféru.
Keď po ceste míňame ľudí kráčajúcich v plavkách, okamžite nám to nedá. Nechápeme — sme v horách, nikde žiadna pláž. Ideme to teda omrknúť.
Po krátkej pešej odbočke objavíme termálne bazéniky s horúcou vodou, ktoré vyvierajú priamo zo zeme.
- Izvor Scorilo – malý prírodný bazén s horúcou, minerálnou vodou, kde miestni relaxujú celý rok.
- Izvoare Calde (La Gropan) – ďalší prírodný prameň s teplou vodou obklopený kamennými vaňami.
Je fascinujúce vidieť, ako si miestni užívajú “prírodný wellness” uprostred hôr. Toto miesto pôsobí úplne magicky.
Domáci nám odporučia zastávku aj v dedinke Băile Herculane, ktorá je vraj „povinná jazda“. Tak teda ideme.
Băile Herculane je jedno z najstarších kúpeľných miest v Európe, jeho história siaha až k Rimanom. V centre sú stále viditeľné staré kúpeľné budovy, rezidencie, kolonády a hotelové komplexy z 19. storočia. Mesto je kombináciou krásy, histórie a jemnej nostálgie — niektoré budovy sú zrekonštruované, iné chátrajú, ale atmosféra je nezameniteľná.
Parkovanie však nie je jednoduché. Aplikácia na parkovné miesta nás potrápi, chvíľu beháme medzi autami a signálom, ale nakoniec úspešne parkujeme. Prejdeme si centrum, dáme si polievku a palacinky, a pokračujeme ďalej.
Napájame sa na DN6, kde je premávka hustejšia, takže trochu pridávame — nech už sme konečne v mestečku Orșova, kde chceme prespať.
Po príchode nás ubytuje milá pani, všetko ide hladko. Odložíme veci a ešte ideme pozrieť mesto.
Orșova leží priamo pri Dunaji na brehu obrovskej priehrady „Železné vráta“. Mesto pôsobí príjemne prímorsky — promenáda, voda, reštaurácie, výhľady na Dunaj a kopce na srbskom brehu. Je to ideálne miesto na večerný relax po dlhom dni: pokojné, nenáročné, príjemné.
Po večeri sa vraciame späť do izby. Dnešný deň bol dlhý, prekvapivý a krásny — presne ten typ dobrodružstva, ktoré si človek pamätá.
Ubytovanie: Holiday Home ESKU – 47 € (2 osoby / noc)
Deň 12 Orsova – Oravita
Ráno vstávame okolo 8:00 v Orșove. V kuchynke na ubytovaní si urobíme kávu, ešte trochu rozospatí, ale už s hlavou nastavenou na ďalší deň na motorkách. Dnešný plán je jasný – Dunaj, hory a veci, na ktoré sa oplatí zastaviť.
Vyrážame po ceste DN57 popri Dunaji smerom na náš prvý bod záujmu – Statue of Decebalus. Táto monumentálna kamenná hlava tráckeho kráľa Decebala je vytesaná priamo do skalného masívu nad Dunajom a so svojimi viac ako 40 metrami je najväčšou skalnou sochou v Európe. Už z cesty pôsobí impozantne, ale z blízka je to ešte silnejší zážitok.
Motorky odparkujeme a pokračujeme pešo. Na moste s nádherným výhľadom na Dunaj a samotnú sochu si spravíme pár fotiek – také miesto, kde sa oplatí na chvíľu len postáť a pozerať. Pokračujeme ďalej pešo a hľadáme niečo malé na kávu. Na moje prekvapenie to tu celkom žije – turisti, stánky, lodné výlety, klasická dovolenková atmosféra.
Pri Dunaji nachádzame veľmi príjemnú kaviareň, kde sa dá posedieť aj hore na streche. Sadneme si s výhľadom priamo na rieku, objednávame kávu a len tak sledujeme, ako Dunaj pokojne tečie medzi skalami. Príjemná pauza, presne ten typ momentu, kvôli ktorému sa netreba nikam ponáhľať. Po káve sa vraciame späť k motorkám a pokračujeme ďalej.
Cesta popri Dunaji je naozaj nádherná – dlhé rovinky sa striedajú so zákrutami, skaly sa dvíhajú priamo z rieky a výhľady sú miestami doslova filmové. Po chvíli míňame aj známe miesto – hrad Golubac na srbskej strane. Navštívili sme ho minulý rok, takže dnes ho len pozdravíme z diaľky a pokračujeme ďalej smerom na Oravițu.
Aj keď je Oravița naším dnešným cieľom na prenocovanie, ešte máme v pláne jednu zachádzku – vodopád Bigăr. Odbočujeme na cestu DN57B a hneď je jasné, že to bola správna voľba. Táto cesta je úplný motorkársky sen – zákruty, kopce, lesy, minimum áut, sem-tam stretneme iných motorkárov. Jednoducho radosť z jazdy.
Motorky necháme na parkovisku a po krátkej prechádzke prichádzame k vodopádu Bigăr. Tento prírodný unikát je známy tým, že voda sa rovnomerne rozlieva po machom pokrytej kupole zo skaly, čím vytvára dokonalý „vodný závoj“. Úprimne, trošku som sa bál, že bude málo vody, ale realita nesklame – vodopád vyzerá presne tak, ako na fotkách. Krásny, pokojný, fotogenický.
Po obhliadke sa vraciame späť k motorkám a mierime do Oravițe. Ubytujeme sa bez komplikácií a vyrážame na večeru. Po celom dni sme už celkom unavení, takže aj keď bol plán trochu sa poprechádzať po meste, nakoniec víťazí posteľ. Zajtra je ďalší deň a ďalšie cesty pred nami.
Ubytovanie: Hotel Condor – 55 € (2 osoby / noc)
Deň 13 Oravita – Szolnok
Ráno si dáme raňajky, ktoré sú prekvapivo dobré a chutné – hlavne vzhľadom na to, že tu je minimum turistov a celé miesto pôsobí dosť ospalo. Príjemný štart dňa. Pobalíme sa, nahádžeme veci na motorky a vyrážame na cesty. Včerajškom sme si vyčerpali posledný plánovaný bod záujmu, takže najbližšie dva dni už budú hlavne o presune smerom domov.
Opúšťame Oravițu a napájame sa na cestu DN59 smer Deta a Timișoara. Krajina sa výrazne mení – nekonečné roviny, minimum zákrut a čoraz väčšie teplo. Vzduch stojí, slnko pečie a celé to začína nápadne pripomínať Maďarsko, takže je jasné, že sa pomaly blížime k hraniciam.
Po ich prekročení pokračujeme smer Orosháza. Teplo je už dosť únavné, takže si dávame krátku prestávku na občerstvenie. Na pumpe nás čaká malé, ale milé prekvapenie – pani tu predáva vysmážaný rezeň v žemli za 2 €. Také veci vždy potešia, takže neváhame, zjeme, oddýchneme si a pokračujeme ďalej.
Popoludní dorazíme do dnešného cieľa – Szolnok. Ubytovanie prebehne s miernymi komplikáciami, keďže pán nevie po anglicky, ale ruky-nohy a dobrá vôľa nakoniec zafungujú a úspešne sa ubytujeme. Vybalíme si veci, prezlečieme sa a rozhodneme sa ísť pozrieť mesto.
Menší problém nastáva pri platení parkovného. Aplikácia, ktorú som si stiahol, je síce po slovensky, ale prekladá úplne všetko – vrátane názvov miest. A tak ani svätý netuší, ako sa má preložiť Szolnok. Chvíľu s tým bojujeme, skúšame, klikáme, nadávame… ale nakoniec sa to podarí. Parkovanie zaplatené, motorky odstavené a môžeme vyraziť do mesta.
Ubytovanie: Zen Apartman – 45 € (2 osoby / noc)
Deň 14 Szolnok – Nitrica
Ráno sa balíme s predstavou, že dnes už spíme doma vo vlastnej posteli. Človek sa na to teší, ale zároveň je v tom aj kúsok smútku – pretože každý dobrý výlet raz musí skončiť. Posledné zbalenie, posledný pohľad na motorky naložené cestovnými taškami a vyrážame.
Volíme trasu smer Hatvan, Salgótarján. Cesty už poznáme, tempo je pokojné, myšlienky lietajú hlavou a človek si v duchu prehráva posledné dni. Po prekročení hraníc je to už také symbolické – Zvolen a potom rovno domov. Zrazu je všetko bližšie, známejšie… a zároveň trochu tichšie.
Podvečer parkujeme doma. Vypíname motory, dávame dole prilby a je jasné, že ďalší krásny výlet je za nami. Plný zážitkov, ciest, výhľadov a momentov, na ktoré sa bude ešte dlho spomínať.
A už teraz vieme, že ďalší výjazd je len otázkou času
Ubytovanie: Doma